Pán božkov chlebík a jeho využitie v prírodnej medicíne.

Keď sme boli deti, nepoznali sme jeho latinský názov ani sme netušili, že rastlina, ktorú máme pred sebou, má svoje miesto aj v tradičnom liečiteľstve. Poznali sme ju jednoducho ako pánbožkov chlebík.

Rástla pri cestách, na dvoroch, lúkach či iných miestach, okolo ktorých sme denne behávali. Keď sa na nej objavili malé zelené plody pripomínajúce miniatúrne bochníčky alebo kolieska chleba, odtrhli sme ich a jednoducho zjedli.

Nikto nám nevysvetľoval, čo obsahujú. Jedli sme ich preto, lebo sme vedeli, že sa jesť dajú. Bola to jedna z tých detských vedomostí, ktoré sa medzi deťmi odovzdávali bez kníh a internetu.

Až oveľa neskôr človek zistí, že náš pánbožkov chlebík je slez, pričom s týmto ľudovým pomenovaním sa spája najmä slez nebadaný (Malva neglecta).

Nenápadný slez nebadaný

Slez nebadaný je nízka bylina z čeľade slezovitých. Už jeho názov „nebadaný“ akoby vystihoval jeho osud. Často okolo neho prejdeme bez povšimnutia.

Má okrúhlasté až obličkovité listy a drobné kvety. Pre deti však boli oveľa zaujímavejšie jeho plody.
Sú zelené, ploché, okrúhle a rozdelené na jednotlivé dieliky. Práve ich tvar zrejme stál za ľudovým prirovnaním k malému chlebíku.

Mladé listy, výhonky a nezrelé semená slezu nebadaného sú uvádzané ako jedlé. Zelené nezrelé semená majú miernu, podľa niektorých opisov až jemne orieškovú chuť.

Preto spomienka mnohých ľudí na to, že v detstve jedli „pánbožkove chlebíčky“, vôbec nie je zvláštna.

Prečo je slez zaujímavý pre prírodnú medicínu?

Jednou z najvýznamnejších vlastností slezu je obsah slizových látok.

Už samotné slovo sliz možno neznie veľmi lákavo, ale z pohľadu liečivých rastlín ide o veľmi zaujímavú vlastnosť. Tieto látky po kontakte s vodou vytvárajú ochrannú, upokojujúcu vrstvu a práve preto sa slezy tradične používajú pri podráždených slizniciach.

Európska lieková agentúra (EMA) uznáva tradičné použitie listov slezu lesného a slezu nebadaného pri podráždení úst a hrdla spojenom so suchým kašľom a tiež na zmiernenie miernych žalúdočných a črevných ťažkostí.

Tu je však dôležité slovo tradičné.

Neznamená to, že máme množstvo veľkých klinických štúdií dokazujúcich všetky účinky slezu.
EMA priamo uvádza, že klinických štúdií na pacientoch je nedostatok. Uznanie vychádza predovšetkým z dlhodobého používania rastliny a z toho, že jej účinky sú vzhľadom na dostupné poznatky považované za vierohodné.

Slez a dýchacie cesty

Asi najznámejšie je tradičné využitie slezu pri suchom a dráždivom kašli.

Slizové látky môžu pokryť podráždenú sliznicu úst a hrdla a tým ju upokojiť. Preto slez nenájdeme iba v starých bylinkárskych knihách, ale aj v súčasných bylinných prípravkoch a čajových zmesiach určených na hrdlo a kašeľ.

Podobné tradičné využitie majú aj kvety slezu lesného. EMA ich rovnako uvádza pri podráždení úst a hltana so suchým kašľom.

Tráviaci systém

Slizové látky vysvetľujú aj druhú tradičnú oblasť použitia – mierne žalúdočné a črevné ťažkosti.

Nejde o liečbu závažných ochorení žalúdka alebo čriev. Slez sa tradične využíva skôr ako jemná rastlina pôsobiaca na podráždené sliznice tráviaceho traktu. Aj toto použitie uvádza EMA pri listoch slezu.

Nielen plody

Ako deti sme si všímali predovšetkým zelené „chlebíčky“, ale z pohľadu tradičnej fytoterapie sú dôležité najmä listy a pri niektorých druhoch slezu aj kvety.

Listy sa môžu usušiť a používať na prípravu bylinného čaju. Zaujímavé je, že mladé listy slezu sú tiež jedlé. Obsahujú však veľa slizovitých látok, takže po tepelnej úprave môžu pokrm zahusťovať podobným spôsobom ako okra.

Rastlina, ktorú sme považovali iba za detskú maškrtu, teda mala a stále má omnoho širšie využitie.

Pozor na jednu vec

To, že je rastlina prírodná a jedlá, neznamená, že máme bez rozmýšľania zbierať všetko, čo nájdeme.

Slez často rastie pri cestách, chodníkoch a na miestach ovplyvnených ľudskou činnosťou.
Na konzumáciu alebo prípravu čaju preto treba zbierať iba spoľahlivo určenú rastlinu z čistého prostredia, nie rastliny pri frekventovaných cestách, na chemicky ošetrovaných miestach alebo tam, kde môžu byť znečistené.

Aj pri liečebnom používaní treba zachovať rozumnú mieru. EMA napríklad pri liečivých prípravkoch z listov slezu uvádza použitie pre dospelých a dospievajúcich od 12 rokov a odporúča vyhľadať odbornú pomoc, ak podráždenie úst či hrdla trvá dlhšie ako týždeň alebo tráviace ťažkosti dlhšie ako dva týždne.

Malý chlebík, veľká spomienka

Pánbožkov chlebík je pre mňa pekným príkladom toho, ako sme sa s prírodou stretávali dávno predtým, než sme začali študovať liečivé rastliny.

Ako deti sme nepotrebovali vedieť, že ide o Malva neglecta, nepoznali sme slizové látky ani tradičné fytoterapeutické použitie.

Vedeli sme len:

Toto je pánbožkov chlebík. Dá sa zjesť.

Odtrhli sme malý zelený „bochníček“, zjedli ho a bežali ďalej.

Dnes už možno okolo tej istej rastliny prejdeme bez povšimnutia. A pritom pri našich nohách rastie bylina, ktorú poznali generácie pred nami, ktorú sme sami ako deti ochutnávali a ktorá si svoje miesto v tradičnej prírodnej medicíne zachovala dodnes.

Možno preto stojí za to občas sa pozrieť pod nohy.

Niekedy tam totiž nájdeme kus vlastného detstva.

PS:
Ďalšie články o mágii, archetypoch, duchovnom poznaní a paralelných svetoch si môžete prečítať na https://blogy.selekcia.sk

a na osobnej stránke  www.asarat.sk