Drieň obyčajný a jeho využitie

Drieň obyčajný patrí medzi rastliny, ktoré naši predkovia poznali a využívali omnoho viac ako dnešná generácia. Jeho sýtočervené plody – drieňky – majú charakteristickú kyslastú až sladkokyslú chuť a po úplnom dozretí sú príjemne mäkké. Dnes sa drieň opäť postupne vracia do záhrad, a to aj v podobe vyšľachtených veľkoplodých odrôd.

Pán božkov chlebík a jeho využitie v prírodnej medicíne.

Keď sme boli deti, nepoznali sme jeho latinský názov ani sme netušili, že rastlina, ktorú máme pred sebou, má svoje miesto aj v tradičnom liečiteľstve. Poznali sme ju jednoducho ako pánbožkov chlebík.

Rástla pri cestách, na dvoroch, lúkach či iných miestach, okolo ktorých sme denne behávali. Keď sa na nej objavili malé zelené plody pripomínajúce miniatúrne bochníčky alebo kolieska chleba, odtrhli sme ich a jednoducho zjedli.

Kovy sprevádzajú človeka tisíce rokov. Vyrábali sme z nich nástroje, zbrane, nádoby, šperky, mince aj predmety používané pri obradoch. Niektoré kovy však získali v tradičných kultúrach a magických systémoch ešte jeden význam – človek im pripisoval schopnosť chrániť, viesť alebo ovplyvňovať energiu.

Železo, meď a striebro patria v tomto smere medzi najznámejšie.

Šípová ruža (šípka) – vitamín C, močové cesty a podpora imunity.

Šípová ruža patrí medzi rastliny, ktoré pozná azda každý. Na jeseň jej červené plody – šípky – nájdeme na okrajoch lesov, pri cestách, na medziach aj na lúkach. Napriek svojej obyčajnosti však ide o mimoriadne zaujímavú liečivú rastlinu, ktorá má v tradičnom bylinkárstve pevné miesto.

Šípky sú známe predovšetkým ako prirodzený zdroj vitamínu C. V ľudovom liečiteľstve sa využívajú najmä na podporu organizmu počas chladnejších mesiacov, pri zvýšenej záťaži, ale tradične aj ako súčasť čajových zmesí podporujúcich močové cesty.

Dňa 29. augusta 2026 sa v centrále Selekcie uskutočnilo menšie stretnutie venované prírodnej medicíne. Hoci tentoraz účasť nebola veľká, program bol o to zaujímavejší.

Zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea) patrí medzi nenápadné rastliny, ktoré môžeme nájsť takmer na každom kroku, no napriek tomu ich často prehliadame. Rastie na lúkach, v záhradách, pri cestách, na okrajoch lesov aj na vlhších tienistých miestach. V minulosti však patril medzi dobre známe byliny ľudového liečiteľstva a využíval sa najmä pri problémoch s dýchacími cestami a trávením.

Portulaka zeleninová (Portulaca oleracea) patrí medzi rastliny, ktoré mnohí ľudia považujú iba za burinu. Rastie nenápadne pri chodníkoch, v záhradách, na poliach či na suchších miestach a často ju odstránime bez toho, aby sme tušili, čo vlastne držíme v rukách. Pritom ide o jedlú rastlinu s dlhou históriou využívania v kuchyni aj tradičnom bylinkárstve.

Portulaka je zaujímavá predovšetkým svojím obsahom biologicky aktívnych látok. Medzi listovou zeleninou vyniká aj obsahom omega-3 mastných kyselín, najmä kyseliny alfa-linolénovej (ALA).