Prístup liečiteľa ku klientovi – keď sľúbime pomoc, mali by sme pri človeku zostať

Liečiteľstvo nie je iba o technikách, vedomostiach či skúsenostiach. Je predovšetkým o ľuďoch.
A človek, ktorý k liečiteľovi prichádza, často neprichádza iba so svojím zdravotným problémom. Prináša so sebou aj obavy, otázky a predovšetkým nádej, že mu dokážeme aspoň nejako pomôcť.

Práve preto považujem prístup liečiteľa ku klientovi za rovnako dôležitý ako samotné metódy, ktoré používa.

Ak niekomu poviem, že mu budem pomáhať, beriem to ako určitý záväzok. Nemôžem mu sľúbiť uzdravenie ani výsledok. Môžem mu však sľúbiť, že ak som jeho prípad prijal, budem sa mu venovať najlepšie, ako v danom čase a v rámci svojich možností dokážem.

A ak niečo nestíham, treba to povedať. Ak na niečo nemám dostatok skúseností, treba to priznať.
Ak už nemám priestor na ďalšieho človeka, je čestnejšie povedať mu to hneď, než ho prijať a neskôr zanedbávať.

Pretože na druhej strane nestojí „prípad“. Stojí tam človek, ktorý nám dôveruje.

Najprv lekár, až potom liečiteľ

Toto je zásada, ktorú svojim klientom zdôrazňujem stále a považujem ju za jednu z najdôležitejších.

Najprv lekár. Až potom liečiteľ.

Ak má človek zdravotný problém, v prvom rade patrí do rúk lekára. Potrebuje odborné vyšetrenie, diagnózu a podľa potreby aj zodpovedajúcu medicínsku liečbu.

Liečiteľ podľa môjho názoru nemôže a nesmie nahrádzať lekára.

Nikdy svojim klientom nehovorím, aby prestali užívať predpísané lieky, prerušili liečbu alebo odmietli postup, ktorý im stanovil lekár. Naopak, vždy zdôrazňujem, že moja pomoc môže byť iba doplnkom k riadnej medicínskej starostlivosti.

Môžeme mať svoje skúsenosti, svoje postupy a môžeme veriť metódam, ktorými pracujeme.
Musíme však poznať hranicu.

Plnohodnotnú odbornú liečbu lekárom jednoducho nahradiť nemôžeme.

A podľa mňa by sa o to zodpovedný liečiteľ ani nemal pokúšať.

Lekárska liečba má vždy prednosť

Od začiatku svojej práce v oblasti liečiteľstva a prírodnej medicíny zastávam jednu zásadu, z ktorej som nikdy neustúpil: liečiteľ nemôže a nesmie nahrádzať lekára.

Ak ku mne človek prichádza so zdravotným problémom, vždy zdôrazňujem, že v prvom rade patrí do rúk lekára. Lekár má za sebou roky odborného štúdia a ďalšieho vzdelávania a pri svojej práci má k dispozícii diagnostické metódy, laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie metódy, farmakologickú liečbu a poznatky modernej medicíny. Liečiteľ tieto možnosti nemá.

Preto svoju pomoc vnímam výhradne ako doplnok k riadnej lekárskej starostlivosti, nikdy nie ako jej náhradu.

Rovnako dôležité je, aby človek svojvoľne neprerušoval liečbu ani nevysadzoval lieky predpísané lekárom len preto, že sa jeho zdravotný stav zlepšil alebo pocítil úľavu. O zmene alebo ukončení liečby má rozhodovať ošetrujúci lekár.

Som veľmi kritický k ľuďom z oblasti liečiteľstva, ktorí klientov od návštevy lekára odhovárajú alebo vytvárajú dojem, že dokážu lekársku starostlivosť nahradiť. Takýto prístup nepovažujem iba za nesprávny, ale predovšetkým za nebezpečný.

Lekár a liečiteľ podľa mňa nemajú stáť proti sebe. Ak má mať liečiteľstvo svoje miesto, potom ako rozumný a zodpovedný doplnok odbornej zdravotnej starostlivosti.

Človeku nesmieme dávať falošné sľuby

Veľmi opatrný som aj pri slovách, ktoré človeku povieme.

Najmä vážne chorý človek sa môže zachytiť každej nádeje. Jedna neopatrná veta môže byť pre neho oveľa významnejšia, než si liečiteľ uvedomuje.

Preto nepovažujem za správne hovoriť: „Ja vás vyliečim.“

Takýto sľub jednoducho nemôžeme dať.

Môžeme povedať: „Pokúsim sa vám pomôcť.“

A keď to už povieme, mali by sme svoje slovo brať vážne.

Nie každý prípad musíme prijať

Aj ja si veľmi dobre rozmyslím, koho prijmem.

V súčasnosti sa popri svojej ostatnej práci venujem trom ľuďom. Dvaja z nich majú onkologické ochorenie.

Priznám sa, že práve tieto dva vážne prípady som pôvodne ani nechcel prijať. Nakoniec som ich prijal preto, že ma o pomoc požiadali ľudia, ktorým som nechcel povedať nie, a ide o ich rodinných príslušníkov.

Možno práve preto, že už mám s podobnými diagnózami skúsenosti, viem, aká veľká zodpovednosť to je.

Mám za sebou prípady, pri ktorých výsledok priniesol radosť a nádej. Ale mám za sebou aj neúspechy.

A ani pred nimi nechcem zatvárať oči.

Liečiteľ musí poznať aj hranice svojich možností

Čím dlhšie človek pracuje s chorými ľuďmi, tým viac by si podľa mňa mal uvedomovať jednu vec – nie sme všemocní.

Môžeme mať dlhoročné skúsenosti. Môžeme sa snažiť zo všetkých síl. Môžeme človeka podporovať a byť pri ňom.

Ale výsledok nikdy nemáme úplne vo svojich rukách.

Práve pri onkologických a ďalších vážnych ochoreniach to treba povedať veľmi otvorene.
Lekári majú možnosti, ktoré liečiteľ nemá – diagnostiku, laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie metódy, lieky, operácie a ďalšie odborné postupy. Preto patrí liečba takéhoto ochorenia predovšetkým do ich rúk.

My môžeme stáť vedľa medicíny, nie namiesto nej.

Takto som k tomu pristupoval vždy a takto to vysvetľujem aj svojim klientom.

Ak niečo sľúbim, nechcem človeka sklamať

Keď už však niekoho prijmem a poviem mu, že mu budem pomáhať, nechcem jeho dôveru brať na ľahkú váhu.

Samozrejme, každý máme svoje povinnosti. Aj ja mám svoju prácu a množstvo ďalších vecí, ktorým sa musím venovať. Niekedy človek jednoducho nestíha.

Vtedy však podľa mňa treba povedať pravdu.

Nemáme sa tváriť, že všetko zvládame, keď to tak nie je. Klient dokáže pochopiť, že sme tiež iba ľudia. Horšie je nechať ho čakať, zabudnúť naňho alebo jeho problém začať podceňovať.

Ja osobne to vnímam jednoducho: keby som sklamal človeka, ktorému som sľúbil pomoc, v prvom rade by som sklamal sám seba.

Niekedy napriek všetkej snahe smrť vyhrá

Existuje ešte jedna vec, o ktorej sa možno nehovorí ľahko, ale pri liečiteľstve sa jej nedá vyhnúť.

Nie každý príbeh sa skončí dobre.

Za tie roky som zažil úspechy, ale aj chvíle, keď všetka snaha nestačila.

Človek môže urobiť maximum. Lekári môžu urobiť maximum. Rodina môže bojovať spolu s chorým človekom. A predsa niekedy choroba zvíťazí.

Napriek akejkoľvek snahe smrť proste občas vyhrá.

Aj toto musí liečiteľ vedieť prijať. Nie ako dôvod prestať sa snažiť, ale ako poznanie vlastných hraníc a hraníc toho, čo vôbec človek dokáže ovplyvniť.

Dôvera človeka je veľký záväzok

Preto by som každému, kto sa chce venovať liečiteľstvu, povedal: dobre si rozmyslite, čo prijmete.

Nemusíte pomôcť každému. Nemusíte prijať každý prípad. A nie je žiadnou hanbou povedať:
„Toto presahuje moje možnosti.“

Hanbou by skôr bolo človeku sľúbiť niečo, čo nemôžeme splniť.

Ak však niekoho prijmeme, mali by sme si uvedomiť, že nám možno zveril niečo veľmi vzácne – svoju dôveru a časť svojej nádeje.

S tým sa nesmie zaobchádzať ľahkovážne.

A nad tým všetkým by podľa mňa mala stáť jedna jednoduchá zásada:

Lekár lieči. Liečiteľ môže pomáhať a podporovať. Nikdy by však nemal človeka presviedčať, že dokáže nahradiť odbornú medicínsku liečbu.

Pre mňa osobne je toto jedna zo základných hraníc zodpovedného liečiteľstva.

PS: Moja osobná skúsenosť

Tento môj postoj nevznikol dnes. Zastávam ho prakticky od začiatku svojho pôsobenia v oblasti liečiteľstva. V časoch, keď som sa tejto práci venoval veľmi aktívne, som mal medzi priateľmi aj viacerých lekárov rôznych odborností. Neraz som sa s nimi radil a spoluprácu s nimi som považoval za veľmi dôležitú.

Ak som mal pocit, že človek potrebuje odborné vyšetrenie, poslal som ho k lekárovi. Stávalo sa dokonca, že keď pacient povedal, kto ho k lekárovi poslal, lekár reagoval slovami: „Tým ste mali začať.“ Vedeli totiž, že ak niekoho posielam na vyšetrenie, pravdepodobne na to mám dôvod.

Niekoľkokrát mi lekári následne povedali, že bolo veľmi dobre, že som človeka presvedčil, aby ich vyhľadal, pretože jeho zdravotný stav bol vážnejší, než si sám uvedomoval. V niektorých prípadoch dokonca vyslovili názor, že rozhodnutie vyhľadať lekára mu možno zachránilo život.

A fungovalo to aj opačne. Keď lekár človeka vyšetril, stanovil diagnózu a začal liečbu, niektorí lekári ho následne poslali späť ku mne, aby moja pomoc pokračovala ako doplnok ich liečby.

Na toto obdobie spomínam rád. Ukázalo mi totiž, že lekár a liečiteľ nemusia byť súpermi.
Ak každý pozná svoje možnosti, svoje hranice a predovšetkým mu ide o dobro človeka, môžu sa ich prístupy vhodne dopĺňať.

Možno práve preto som dodnes taký kritický voči liečiteľom, ktorí sa stavajú do pozície náhrady lekára. Ja som svoju úlohu vždy chápal inak: lekár na prvom mieste, ja ako doplnok.

PS2:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, duchovnom poznaní a paralelných svetoch si môžete prečítať na
https://blogy.selekcia.sk

a na osobnej stránke  www.asarat.sk