Čo sú mŕtve energie a prečo sa o nich v liečiteľstve hovorí

V oblasti prírodného liečiteľstva sa často hovorí o rôznych druhoch energie. Niektoré tradície pracujú s energiou životnou, iné s energiou prírody, s energiou rastlín alebo s energiou Zeme.
Menej sa však hovorí o tom, že existuje aj zvláštny druh energie, ktorý v liečiteľskej praxi nazývam mŕtva energia.

Pre niekoho môže tento názov znieť zvláštne alebo dokonca znepokojujúco. V skutočnosti však nejde o nič temné ani nebezpečné. Ide o špecifickú formu energetickej práce, ktorá sa v určitých situáciách môže využívať pri liečiteľskej praxi.

Ak chceme pochopiť úlohu mŕtvej energie v liečení, musíme si najskôr uvedomiť jednu základnú vec. Príroda funguje v cykloch. Všetko, čo vznikne, raz aj zanikne. Všetko, čo žije, raz odovzdá svoje miesto novému životu.

Práve tento princíp premeny a transformácie stojí aj za myšlienkou práce s mŕtvou energiou.

Mŕtva energia ako súčasť prirodzeného kolobehu prírody

Stačí sa pozrieť na les. Strom vyrastie, žije desiatky alebo stovky rokov a potom padne.
Jeho drevo sa začne rozkladať, premení sa na humus a z tohto humusu vyrastú nové rastliny.
To, čo na prvý pohľad vyzerá ako koniec, je v skutočnosti začiatok nového života.

V tomto procese vzniká veľmi špecifická energetická kvalita. Nie je to už energia rastu, pohybu a aktivity. Je to energia pokojná, stabilná a transformačná.

Táto energia má schopnosť pohlcovať, neutralizovať a premieňať určité procesy. A práve tento princíp sa stal základom pre liečiteľskú metódu, ktorú označujem ako prácu s mŕtvou energiou.

Pôvod metódy práce s mŕtvou energiou

Je dôležité povedať jednu vec veľmi otvorene.
Práca s mŕtvou energiou v liečiteľstve nie je starobylá tradícia, ako by si niekto mohol myslieť.

Ide o pomerne novú metódu, s ktorou som začal pracovať približne pred vyše tridsiatimi rokmi. Predchádzalo tomu dlhé obdobie skúmania, pozorovania a praktických skúseností.

Ako liečiteľ som sa v praxi stretával s rôznymi zdravotnými problémami ľudí. Postupne som si začal všímať, že pri niektorých ochoreniach samotné dodávanie životnej energie nestačí. Niekedy bolo potrebné najskôr odobrať alebo neutralizovať určitý typ energetického zaťaženia, ktoré sa v tele človeka nachádzalo.

Postupným skúšaním a výskumom som začal pracovať s tým, čo som neskôr pomenoval ako mŕtvu energiu – lebo ide naozaj o mŕtvu energiu – opak živej.

V tom období som túto metódu skúšal pri rôznych zdravotných problémoch.
Zvlášť zaujímavé výsledky sa vtedy ukazovali pri niektorých rakovinových nádoroch, kde sa podarilo dosiahnuť pozoruhodné zlepšenia stavu pacientov.

Treba však zdôrazniť jednu veľmi dôležitú vec.

Táto metóda nie je náhradou lekárskej liečby a nikdy by tak nemala byť prezentovaná.
Ide o doplnkový prístup v rámci energetickej práce s človekom.

Ako vznikla myšlienka „vyhladovania“ nádoru

Pri práci s mŕtvou energiou som postupne začal experimentovať s jej využitím pri niektorých nádorových ochoreniach. Princíp, ktorý som skúšal, bol pomerne jednoduchý.

Snažil som sa nádor energeticky obaliť mŕtvou energiou a tým mu zamedziť prísun normálnej životnej energie. Inými slovami, snažil som sa vytvoriť akési energetické prostredie, v ktorom by nádor nemal dostatok energie na ďalší rast.

V tom období som mal okolo seba pomerne veľa lekárov a snažil som sa s nimi o týchto veciach rozprávať. V liečiteľskej praxi som sa totiž stretával s rôznymi ochoreniami a mal som snahu porozumieť tomu, čo vlastne robím a s čím sa stretávam.

Snažil som sa preto učiť o chorobách, o ich priebehu a o tom, ako ich chápe medicína.
Samozrejme, nikdy som nedosiahol ani zďaleka úroveň vedomostí lekárov a ich odbornosti.
To ani nebolo mojím cieľom. Mojou snahou však bolo aspoň základné pochopenie procesov, ktoré v tele človeka prebiehajú.

Keď som o svojich pokusoch hovoril s niektorými lekármi, vysvetľoval som im to veľmi jednoducho. Hovoril som, že sa vlastne snažím nádor akoby „vyhladovať“, teda zamedziť mu prísun energie, ktorú potrebuje na rast.

O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som asi o štyri roky neskôr videl v televízii rozhovor s onkológom, ktorý predstavil veľmi podobnú myšlienku. Hovoril o tom, že moderná onkológia skúma možnosti liečby nádorov tým, že sa snaží obmedziť prísun krvi, kyslíka a živín do nádoru, aby sa jeho rast spomalil alebo zastavil. – Doslova povedal: „chceme vyhladovať nádor.“

Moderná medicína dnes skutočne pracuje s týmto princípom. Existujú napríklad liečebné prístupy, ktoré sa snažia zastaviť tvorbu nových ciev v nádore alebo obmedziť jeho krvné zásobenie.
Cieľ je jednoduchý – ak nádor nemá dostatok kyslíka a živín, jeho rast sa môže spomaliť alebo zastaviť.

Samozrejme, medzi energetickou prácou liečiteľa a medicínskymi postupmi je obrovský rozdiel. Medicína pracuje s presnými biologickými mechanizmami, liekmi a chirurgickými postupmi.

Pre mňa však bolo zaujímavé vidieť, že myšlienka, ku ktorej som dospel intuitívne pri energetickej práci, má určitú paralelu aj v modernom vedeckom výskume.

Práve tieto skúsenosti ma vtedy utvrdili v tom, že niektoré intuitívne pozorovania z praxe liečiteľa môžu byť niekedy zaujímavé aj z hľadiska širšieho pohľadu na choroby a ich liečbu.

Nie každý liečiteľ dokáže pracovať s mŕtvou energiou

Je potrebné povedať aj to, že práca s mŕtvou energiou nie je technika, ktorú by dokázal používať každý liečiteľ.

Vyžaduje si určitý typ citlivosti, skúseností a schopnosť pracovať s veľmi špecifickým druhom energie.

Niektorí ľudia majú na tento typ práce prirodzené predpoklady, iní nie. Zároveň platí, že za určitých okolností sa princípy tejto práce dajú naučiť, ak človek prejde dlhším obdobím výcviku a praxe.

Nie je to však metóda, ktorú by sa dalo naučiť rýchlo alebo povrchne. Vyžaduje si skúsenosť, zodpovednosť a schopnosť rozlišovať energetické stavy človeka.

Úloha liečiteľa pri práci s energiou

Pri práci s energiou – či už živou alebo mŕtvou – zohráva dôležitú úlohu samotný liečiteľ.

Liečiteľ nie je zdrojom energie. Je skôr prostredníkom, ktorý pomáha správne usmerniť prirodzené procesy v tele a v energetickom systéme človeka.

To si vyžaduje skúsenosť, citlivosť a schopnosť vnímať stav klienta.

Dobrý liečiteľ totiž vie rozpoznať, kedy je potrebné organizmus posilniť a kedy je naopak potrebné najskôr uvoľniť napätie alebo odstrániť energetické bloky.

Práve preto je práca s energiou vždy individuálna. To, čo pomôže jednému človeku, nemusí byť vhodné pre iného.

Zodpovedný prístup k energetickému liečiteľstvu

Energetické liečiteľstvo je veľmi citlivá oblasť. Preto je dôležité pristupovať k nemu s pokorou a zodpovednosťou.

Nikto by nemal sľubovať zázraky ani vytvárať ilúziu, že dokáže vyriešiť všetky zdravotné problémy. Prírodná medicína by mala byť doplnkom starostlivosti o zdravie, nie náhradou odbornej lekárskej liečby.

Úlohou liečiteľstva je podporiť organizmus, pomôcť mu obnoviť rovnováhu a aktivovať prirodzené regeneračné schopnosti tela.

Rovnováha ako základ zdravia

Zdravie nie je len neprítomnosť choroby. Je to stav rovnováhy medzi telom, psychikou a energiou človeka.

Keď je táto rovnováha narušená, telo začína vysielať signály. Niekedy sú jemné, inokedy výrazné. Úlohou liečiteľstva je pomôcť človeku túto rovnováhu znovu nájsť.

A práve v tomto procese majú svoje miesto rôzne formy energie – živé aj mŕtve.

Jedna podporuje rast a obnovu. Druhá pomáha odstrániť to, čo už organizmu neslúži.

Keď tieto dva princípy pracujú v rovnováhe, vytvára sa priestor pre prirodzené liečenie.
A práve to je cieľom prírodnej medicíny – podporiť človeka, aby sa jeho vlastné telo mohlo uzdraviť.

PS:

Asi niekoho prekvapí, že tu o sebe píšem ako o liečiteľovi, a pritom sa na blogoch Selekcie a na stránke www.asarat.sk prezentujem ako mág. Nie je to omyl.

Od mladosti som sa učil psychotroniku, čo je určitá forma práce s energiou a liečiteľstvom.
Po revolúcii som sa venoval aj systému Reiki, kde som dosiahol stupeň Majster – Učiteľ Reiki. Zároveň som si rozširoval vedomosti aj vďaka kontaktu s lekármi, ktorí boli moji priatelia.
Boli medzi nimi gynekológ, internista, psychiater, neurológ aj praktický lekár.

Občas sa stalo, že oni poslali niekoho ku mne a ja som naopak posielal ľudí k nim. (To bola vždy moja podmienka pre tých, ktorí za mnou prišli – najprv lekár a až potom ja, popri lekárovi.)

Veľa vecí mi vysvetľovali z pohľadu medicíny, aby som lepšie rozumel tomu, čo sa deje v ľudskom tele. Nikdy som sa s nimi neporovnával, vedel som, že nemám ich odbornú úroveň. Snažil som sa však aspoň rozširovať svoje obzory.

Treba však povedať aj druhú stránku veci. Bol som veľmi vyťažený. Práca, rodina, mágia a k tomu ešte liečiteľská prax. Bežne sa stávalo, že som prišiel večer domov a u mňa už sedeli ľudia, ktorí čakali na pomoc – ako v čakárni u lekára. Neraz som sa im venoval až do noci.

Časom som si uvedomil, že je toho jednoducho priveľa. Musel som sa rozhodnúť.

Rozhodol som sa zostať primárne verný mágii, ktorá bola vždy mojím hlavným smerom.
Liečiteľské skúsenosti mi však zostali ako dôležitá súčasť životnej cesty a poznania.