Lapis lazuli je kameň, ktorý spája človeka s nekonečnom. Jeho hlboká modrá farba pripomína nočné nebo, v ktorom sa zrkadlí duša. Od pradávna bol symbolom poznania, duchovnej odvahy a pravdy, ktorú nemožno ohnúť.
Pre mágov je kameňom, ktorý otvára vnútorné brány – brány rozumu, intuície a spojenia s vyššími svetmi.

Pôvod a symbolika

Názov lapis lazuli pochádza z latinčiny a perzštiny – lapis znamená „kameň“ a lazaward „modrý“.
Jeho história siaha tisícročia do minulosti. V Mezopotámii bol považovaný za „nebeský kameň“, v Egypte sa ním zdobili oči sochy bohyne Ísis, a faraóni verili, že im prináša múdrosť vládnutia.
Na Východe bol symbolom spojenia s duchovným svetlom a v starovekých chrámoch ho vkladali do oltárov, aby udržiaval rovnováhu medzi nebom a zemou.

Modrá farba Lapis lazuli vyjadruje pravdu, múdrosť, vnútornú slobodu a poznanie.
Zlatisté bodky pyritu v ňom pripomínajú hviezdy – a tak aj človeka učí, že múdrosť bez svetla srdca je len prázdne poznanie.

Energetické pôsobenie

Lapis lazuli pôsobí na tretie oko – centrum videnia, intuície a vyššieho poznania.
Pomáha rozvíjať duchovné vnímanie, odhaľuje klamné myšlienky a vedie človeka k pochopeniu hlbších súvislostí života.

Je to kameň, ktorý:

• otvára kanál komunikácie s vyšším ja a duchovnými sprievodcami,
• prebúdza schopnosť rozpoznávať pravdu,
• pomáha prekonať sebaklam, pýchu a duchovnú slepotu,
• uvoľňuje bloky medzi mysľou a srdcom,
• posilňuje vnútornú integritu a odvahu konať podľa poznania.

Lapis lazuli sa často používa počas meditácií, kde pôsobí ako spojovací most medzi rozumom a duchom.
Učí, že pravé poznanie nevychádza len zo slov, ale z hlbokého vnútorného ticha, v ktorom sa pravda odhaľuje sama.

Lapis lazuli v liečiteľstve

Z liečebného hľadiska pôsobí na krčnú a čelnú čakru, pomáha pri poruchách štítnej žľazy, nespavosti, bolestiach hlavy a nervovom napätí.
Je výborným kameňom pre tých, ktorí pracujú s hlasom, rečou alebo učia – pomáha jasne formulovať myšlienky a hovoriť pravdu s pokojom a autoritou.

Uvoľňuje myseľ, posilňuje pamäť a obnovuje rovnováhu medzi logikou a intuíciou.
Pre mágov a duchovných učiteľov je Lapis lazuli ako vnútorný kompas – ukazuje smer, keď sa myšlienky stratia v hmlách.

Lapis lazuli a mágia

V mágii je Lapis lazuli spojený s pravdou, zasvätením a duchovným vedením.
Používa sa počas rituálov poznania, pri práci s astrálnymi svetmi a pri otváraní kanálov medzi učiteľom a žiakom.

Ak sa položí na čelo počas meditácie, pomáha získať jasnosť a vhľad do duchovných zákonitostí.
Mágovia ho nosili počas písania magických textov, aby ich slová boli v súlade s vyššou múdrosťou.
Niektorí ho používali ako kameň proroctva – položili ho do misy s vodou, nechali ho odpočívať cez noc a ráno si vo vodnej hladine čítali symboly alebo vnuknutia.

Lapis lazuli je aj ochranným kameňom, pretože chráni pred klamstvom, manipuláciou a sebaklamom. Prináša svetlo tam, kde sa myseľ snaží ukryť pravdu.

Lapis lazuli a posvätné miesta

Ak sa lapis prinesie na posvätné miesto, stáva sa kameňom spojenia medzi múdrosťou predkov a prítomným časom.
Mág môže kameň položiť na oltár alebo k prameňu, vysloviť mantru poznania a poďakovať tým, ktorí tam kedysi pôsobili.
Týmto činom prepája svoje vedomie s vedomím dávnych učiteľov a vysiela odkaz:
„Nech pravda tohto miesta zostane čistá a nech svetlo poznania nikdy nezhasne.“

Lapis lazuli na týchto miestach akoby prebúdzal tiché hlasy minulosti.
Ak sa tam mág sústredí, môže cítiť, že miesto odpovedá – nie slovami, ale prítomnosťou.

Záver

Lapis lazuli je kameň poznania, ktoré nie je možné nadiktovať ani prečítať – treba ho precítiť.
Je kameňom tých, ktorí sa neboja pozrieť pravde do očí, aj keď je nepríjemná.
Prináša svetlo do mysle, pokoj do srdca a odvahu kráčať cestou múdrosti, nie len viery.

Učí, že múdrosť je zodpovednosť – že každý poznatok je bránou k činu, nie k pýche.
Pre mága je Lapis lazuli ako hviezda na nočnej oblohe – ukazuje smer, keď sa všetko ostatné stratí v tme.

PS:
Lapis lazuli som nosil v časoch, keď som potreboval udržať vnútornú rovnováhu medzi rozumom a vierou.
Pomáhal mi, keď som sa učil hovoriť len to, čo má význam, a mlčať, keď slová strácali silu.
Často ho mám pri písaní – pripomína mi, že každé slovo by malo niesť pravdu, nie len zvuk.

Na posvätné miesta ho beriem zriedkavo, len vtedy, keď cítim, že mám hovoriť alebo odovzdať učenie.
Vtedy ho položím pred seba, vyslovím mantru a poďakujem predkom mágov, ktorí nám otvorili cestu k pravde.
Potom ho nechávam v tichu, aby sa spojil s miestom a niesol ďalej posolstvo múdrosti – nie mojej, ale tej, ktorá bola dávno pred nami.