Borievka obyčajná (Juniperus communis L.) patrí medzi rastliny, ktoré človeka sprevádzajú celé stáročia. Poznáme ju z ľudového liečiteľstva, kuchyne, výroby borovičky, ale aj zo starých zvykov, ochranných obradov a magických tradícií.

Je to rastlina, pri ktorej sa veľmi výrazne stretávajú dva svety – praktické využitie v prírodnej medicíne a staré predstavy o očiste, ochrane a odháňaní nežiaducich vplyvov.

Ako borievku spoznáme

Borievka obyčajná je vždyzelený ihličnatý ker alebo menší strom. Rastie na suchších miestach, pasienkoch, kamenistých svahoch aj vo svetlých lesoch. Vyskytuje sa aj na Slovensku.

Typické sú jej ostré ihličky a modročierne guľovité útvary, ktoré bežne nazývame borievkové bobule. Botanicky však nejde o pravé bobule, ale o dužinaté šišticové útvary.

Práve tie patria medzi najznámejšie používané časti borievky.

Borievka v tradičnej prírodnej medicíne

Borievka má v európskom ľudovom liečiteľstve dlhú tradíciu.

Tradične sa spájala najmä s:

• podporou trávenia,
• pocitmi nafukovania a ťažoby po jedle,
• podporou vylučovania moču,
• aromatickými kúpeľmi a masážami,
• vonkajším používaním pri unavených svaloch a kĺboch.

Používali sa najmä plody borievky, ale svoje miesto mal aj borievkový éterický olej.

Treba však rozlišovať medzi tradičným použitím rastliny a klinicky dokázanou liečbou konkrétneho ochorenia. Borievka nemá nahrádzať liečbu stanovenú lekárom.

Borievka a jej vôňa

Silná živicová vôňa borievky pochádza z prchavých aromatických látok obsiahnutých najmä v plodoch, ihličí a dreve.

Práve vôňa bola pravdepodobne jedným z dôvodov, prečo ľudia borievku používali nielen ako liečivú rastlinu, ale aj na vyúdenie príbytkov.

A tu sa dostávame aj k druhej, menej známej stránke borievky.

Borievka v mágii a ľudových tradíciách

Borievka patrila v mnohých európskych tradíciách medzi výrazné ochranné rastliny.

Jej používanie v mágii nevzniklo iba v modernej ezoterike. Historické a folklórne zdroje zaznamenávajú používanie borievkového dymu pri očistných a ochranných obradoch.

V niektorých oblastiach Európy sa borievka spaľovala pri očistných rituáloch a jej dym bol podľa ľudových predstáv schopný odháňať negatívne vplyvy, choroby, čarodejníctvo alebo nežiaducich duchovných návštevníkov.

Očista priestoru

Jedným zo starých magických spôsobov použitia borievky bolo vyúdenie priestoru.

Vetvičky, drevo alebo plody sa nechali tlieť a vznikajúcim aromatickým dymom sa prechádzal dom, miestnosť alebo obradný priestor.

V magickom chápaní nešlo iba o vôňu.

Borievka predstavovala očistu starého priestoru pred začiatkom niečoho nového.

Používala sa napríklad:

• pred obradmi,
• po konfliktoch alebo nepríjemných udalostiach,
• pri očiste domu,
• pri ochranných praktikách,
• pri symbolickom ukončení určitého obdobia.

Samozrejme, ide o tradičné a magické chápanie rastliny, nie o vedecky preukázané pôsobenie na negatívne energie.

Borievka ako rastlina ochrany

V európskom folklóre sa borievkové vetvičky objavovali pri dverách, v domoch alebo hospodárskych stavbách ako ochranný symbol.

Jej ostré ihličie mohlo prirodzene podporovať predstavu rastliny, ktorá bráni vstupu nežiaducich síl.

Postupom času sa borievke pripisovala ochrana pred:

• zlými duchmi,
• kliatbami,
• nešťastím,
• chorobami,
• čarodejníctvom,
• nepriaznivými duchovnými vplyvmi.

„V mágii a duchovnej práci sa borievke pripisujú ochranné a očistné vlastnosti, ktoré predstavujú osobitnú rovinu jej využitia popri jej tradičnom použití v prírodnej medicíne.“

Borievka ako hranica medzi svetmi

Dym má v mágii osobitné postavenie.

Vzniká z hmoty, ale rýchlo sa mení na niečo nehmatateľné. Aj preto sa v mnohých kultúrach stal symbolom spojenia medzi fyzickým a duchovným svetom.

Borievka bola pre svoju silnú vôňu na tento účel mimoriadne vhodná.

V niektorých tradíciách sa preto jej dym používal pri meditácii, veštení, ochrane alebo pred duchovnou prácou.

„V mágii sa borievka používa najmä pri očiste a ochrane priestoru, pri meditácii, veštení a ďalšej duchovnej práci. Jej význam vychádza zo starej tradície práce s rastlinami a z ich špecifických vlastností využívaných v magickej praxi.“

Borievka v slovenskom prostredí

Na Slovensku patrí borievka medzi tradične dobre známu rastlinu. Je spätá s ľudovým liečiteľstvom, tradičným využitím rastlín a samozrejme aj s výrobou borovičky.

Borievka patrí medzi rastliny, ktoré si na Slovensku a v širšom európskom priestore zachovali význam v prírodnej medicíne aj v mágii. Jej využitie pri očiste, ochrane a rituálnej práci má dlhú tradíciu a pretrváva dodnes.

Pozor pri vnútornom používaní

To, že je borievka prírodná rastlina, ešte neznamená, že je vhodná pre každého alebo v akomkoľvek množstve.

Pri ochoreniach obličiek, počas tehotenstva, pri užívaní liekov alebo pri dlho dobejších zdravotných problémoch je rozumné používanie borievky konzultovať s lekárom alebo lekárnikom.

Éterické oleje sa navyše nemajú svojvoľne užívať vnútorne len preto, že pochádzajú z liečivej rastliny.

Záver

Borievka je krásnym príkladom rastliny, pri ktorej sa stretáva prírodná medicína, ľudová tradícia a mágia.

Jedna kultúra v nej videla liečivú rastlinu, druhá ochrannú rastlinu a často boli tieto dva významy navzájom prepojené.

Jej plody a drevo sa využívali v ľudovom liečiteľstve, dym pri očiste priestoru a vetvičky ako ochranný symbol.

Dnes už dokážeme jasnejšie oddeliť medicínske poznatky od folklóru a magických predstáv.

To však borievke na zaujímavosti neuberá. Práve naopak. Ukazuje nám, že naši predkovia rastliny nevnímali iba ako zdroj potravy či liečiv, ale aj ako súčasť svojich príbehov, rituálov, ochrany domova a spôsobu, akým sa snažili porozumieť svetu okolo seba.

PS:
Ďalšie články o mágii, archetypoch, duchovnom poznaní a paralelných svetoch si môžete prečítať na https://blogy.selekcia.sk

a na osobnej stránke  www.asarat.sk