14
jan

Rastliny spôsobujúce smrť

   Autor: Vhiolynta   v články, fytoterapia, Nezaradené | Zobrazené: 22x

Sú krásne, vábivé a potešia nejedno oko. Zároveň sú však aj smrteľne jedovaté. Spomeniem aspoň pár rastlín, na ktoré si musíme dávať pozor.

Diffenbachia
Pochádza pôvodne z dažďového pralesa, kde ju domorodci využívali na výrobu jedovatej tekutiny, do ktorej máčali hroty svojich šípov. Bunky rastlín obsahujú ihlice šťaveľanu vápenatého nazývané rafidy. Keď sa list týchto rastlín náhodou požuje, kryštály spôsobia pálenie úst a hrdla, jeho opuch môže znemožniť rozprávanie a spôsobiť aj smrť. Pozor aj na tekutinu, ktorá sa objavuje v hornej časti rastlín, požitie spôsobí podráždenie sliznice a kože, vracanie.

Krotónovec
jeho mliečna šťava je jedovatá. Alkaloidy v nej obsiahnuté sú pomerne nebezpečnými nervovými jedmi. Príznakmi otravy po požití sú podráždenie sliznice, pľuzgiere a vracanie. Pri kontakte s pokožkou vyvoláva ekzémy.

Antúria
je jedovatá aj pre zvieratá a aj pre ľudí. Obsahuje šťaveľan vápenatý ktorý spôsobuje podráždenie sliznice, vracanie… výsledkom sú potom svrbenie, zápal, opuch pier, jazyka, podnebia i hltana, čo vedie k sťaženému prehĺtaniu a ťažkostiam pri dýchaní, až dusenie. Niektoré druhy navyše obsahujú aj proteolytické enzýmy, ktoré zhoršujú účinok oxalátových kryštálov a rozpustné šťaveľany a kyselinu šťaveľovú, ktoré spôsobujú tetaniu a môžu byť príčinou zlyhania obličiek.

Klívia
Najjedovatejšou časťou tejto obľúbenej rastliny je jej cibuľa, no jedovatá je ale celá rastlina. Obsahuje alkaloidy, ktoré sú nervovým jedom.

Amarylis
Požitie väčšieho množstva pôsobí toxicky na centrálnu nervovú sústavu a môže spôsobiť kolaps. Jedovatá je celá rastlina, najmä cibule a plody. V rastline sú alkaloidy, hlavne lykorin. Pri požití malých dávok sa objavujú slinenie, vracanie a hnačka. Pozor teda na jedovatú žltú mliečnu šťavu.

Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum)
Pri kontakte môže rastlina spôsobiť vážne popáleniny, závraty a dokonca slepotu. Rastlina môže narásť až do výšky 5 metrov, je to invazívna rastlina. Najnebezpečnejšie sú plody a listy.

Prilbica modrá (Aconitum napellus) – nazývaná aj ako rastlinný arzén
Patrí medzi najjedovatejšie rastliny Európy. Rastlinu kedysi využívali lovci tak, že potierali jedom šípy a zabíjali nimi zvieratá. Rastie najmä pri potokoch a v horských porastoch. Je prudko jedovatá – teda zabíja do hodiny. Obsahuje alkaloid akonitín, ktorý spôsobuje už pri pár miligramoch smrť. Najvyšší obsah tohto jedu je v listoch a v koreňoch, no otrava sa vyskytla aj pri cucaní sladkého nektáru z kvetov.

Ricín obyčajný (Ricinus communis)
Najnebezpečnejší je ricín v prípade konzumácie. Môže spôsobiť bolesti brucha, pokles krvného tlaku, potenie, kŕče, hnačku, vracanie a do niekoľkých dní smrť.

Bolehlav škvrnitý (Conium maculatum)
je prudko jedovatá dvojročná rastlina, obsahuje koniín (ale v podstate až päť typických rastlinných jedov), ktorý priamo pôsobí na centrálnu nervovú sústavu, spôsobuje svalovú paralýzu, ktorá ovplyvňuje aj dýchacie svaly. Smrť nakoniec nastane udusením. Toxické účinky má aj na obličky. Toxicita pre obličky spočíva v zovretí zvieraču močového mechúra, čo vedie k nahromadeniu moču. V starovekom Grécku sa bolehlav používal na popravy odsúdených väzňov. Najznámejšia je poprava Sokrata v roku 399 p.n.l.

Ľuľkovec zlomocný (Atropa belladonna)
Otravy jeho bobuľami sú najčastejšie spomedzi všetkých rastlinných otráv. Smrteľnú dávku u detí predstavuje už konzumácia 3 – 4 čiernych, lesklých bobúľ, dospelého môže zabiť asi desať bobúľ.
Náprstník červený (Digitalis purpurea)
Celá rastlina je prudko jedovatá, už konzumácia dvoch lístkov môže byť smrteľná, no má veľmi horkú chuť, preto otravy nie sú tak časté. Pri požití nastáva nevoľnosť, ťažkosti pri dýchaní vedúce až k zastaveniu srdca.

Durman obyčajný (Datura stramonium)
Celá rastlina je silne jedovatá. Otrava je veľmi riziková, hrozí smrť v dôsledku celkového vyčerpania, zlyhania srdcovej činnosti a prehriatia. Otrava spôsobuje delirické stavy, halucinácie a agresivitu, smrť po zlyhaní srdca. Spôsobuje aj zmätenosť, halucinácie, agresivitu, neskôr ochabnutosť a komatóznu smrť.

Lykovec jedovatý (Daphne mezereum)
Celá rastlina je prudko jedovatá, a čo i len privoňanie k jej kvietkom môže spôsobiť otravu. Smrteľná dávka pre človeka predstavuje asi desať plodov, dieťaťu stačí štvrtina. Našťastie bobule chutia odpudivo horko, takže k otrave, ktorá sa prejavuje pálením v ústach, silným slinením, kŕčmi brucha a celkovým kolapsom dochádza len zriedkavo. Jedy lykovca spôsobujú aj trvalé poškodenie obličiek.

Rozpuk jedovatý (Cicuta virosa)
Má príjemnú sladkastú chuť a mrkvovitú vôňu, preto si ho môžeme pomýliť so zelerom, petržlenom či paštrnákom. Smrteľnú dávku predstavujú už dva gramy koreňa. Jedovatá látka rastliny pôsobí na centrálnu nervovú sústavu, otrava nastupuje veľmi rýchlo, už po niekoľkých minútach. Objaví sa pálivá bolesť v hrdle, kŕče, vracanie, srdcové a dýchacie ťažkosti a následne smrť.

Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale)
Jesienkový jed patrí medzi najnebezpečnejšie a zákerné, pretože sa vstrebáva pomaly a otrava sa prejaví až keď už je neskoro. Stáva sa, že si ho na jar pomýlime s cesnakom medvedím. V ústach spôsobuje pálenie a škrabanie, ťažkosti s prehĺtaním, nevoľnosť, vracanie, črevné kŕče a hnačky. Dochádza k hojnému močeniu s prímesou krvi.

Tento príspevok bol odoslaný v piatok, január 14th, 2022 o 10:11 a je zaradený pod články, fytoterapia, Nezaradené. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätný odkaz - trackback z Vašej stránky.

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.


Copyright © 2018 - prirodna-medicina.SELEKCIA.SK - používame WordPress
Design blogov vytvorili InfoCreek