22
aug

Vzdelanie staroegyptského liečiteľa I.

   Autor: Asarat   v články | Zobrazené: 16x

Nepochybne aj starí Egypťania trpeli rôznymi chorobami. Starli, opotrebovávali sa práve tak ako my. Dávno pred nami však vyvinuli metódy umožňujúce potlačenie príznakov choroby a spomalenie, alebo dokonca zastavenie procesu starnutia.
V chráme Kom Ombo zvlášť dobre vidíme, ako sa v „dome života“ vyučovala teória liečiteľstva. V zadnej časti chrámu sa nachádzajú „pôrodné komory“, a na ich vonkajších múroch sú vytesané texty o anatómii, fyziológii a patológii. Nájdeme tu i tabuľku s chirurgickými nástrojmi. Na všetkých miestach s takýmito tabuľkami, ktoré slúžili na študijné účely pre budúcich liečiteľov, je zreteľné, že sa pred tabuľou vždy teoreticky diskutovalo o použití nástrojov, ktoré potom prakticky predviedol na pacientovi majster – stále znova a znova, až kým študent nebol schopný operovať samostatne…

Staroegyptské pomenovanie „dom života“ poukazuje na účel zariadenia. V „domoch života“ sa:
– rodilo
– udržovalo pri živote
– umožňovalo zostať vitálnym a zdravým
– zostávalo so zomierajúcim a zomieralo
– pripravovalo na posledný odpočinok

Neskôr, keď vzrástol počet obyvateľov, nebolo možné poskytnúť takúto starostlivosť všetkým Egypťanom. Z nevyhnutnosti preto v „dome života“ prebiehali len problematické pôrody, čo z neho postupne spravilo pôrodnicu slúžiacu len privilegovaným, napr. kňažkám a vládkyniam. Jednoduchšie bolo poskytnúť obyvateľom Egypta ambulantnú starostlivosť. ( „Univerzitná klinika mesta Memfis“, hlavného mesta Horného a Dolného Egypta, niekoľko kilometrov od Sakkary, na západnej strane Nílu.)

Pyramídu na tomto mieste poznáme ako stupňovitú pyramídu alebo ako Džóserovu pyramídu. V priebehu môjho objavovania liečivých síl v okolí pyramíd sa tento komplex ukázal ako výnimočne účinný.
Všeobecne sa pripúšťa, že v Gíze dodatočne vznikol neskôr ako v Sakkare. Porovnanie ukazuje, že v Gíze dodatočne vzniklo pobytové zariadenie pre chorých. Zariadenia v Gíze so známou Cheopsovou a Chefrenovou pyramídou patrili dlhý čas k Heliopolisu, staršiemu duchovnému a kňazskému egyptskému centru. Je len logické, že práve tu stála najväčšia „univerzitná klinika“ v celej krajine.

Musíme vychádzať z toho, že Cheopsova pyramída, hoci je najvyššia a najkrajšia, nebola „ústrednou pyramídou“, ale v prvom rade slúžila ako nástroj na liečebné účely. Chefrenova pyramída sa používala, ako zosilňovač Cheopsovej pyramídy vo vzťahu k liečebným účinkom Zeme. Zároveň slúžila na vzdelávanie kňazov a popri tom bola „trénerom elánu“ pre kňazov vyšších hodností. Práve preto je Chefrenova pyramída „ústrednou pyramídou“ celého areálu. Mykerinova pyramída bola veľmi dôležitá, lebo bola „nástrojom vybitia“ pre pokročilých študentov kňazského seminára, ako aj na odobratie zvyškovej životnej energie z tiel tých, čo zomreli.

Chefrenovu pyramídu postavili kvôli veľkému kultu Heliopolisu, ktorý bol pre Egypťanov „Vatikánom“. Strážca „veľkého domu“, nazývaný faraón, vytvoril v tomto areáli silu, ktorú potom rozdeľoval, alebo odovzdával okolitým domom v osadách. To bol najvlastnejší dôvod, prečo žiadny z Egypťanov nechcel opustiť svoj dom, miesto svojho každodenného života. To by totiž znamenalo, že na tento čas opúšťa svoj prameň zdravia, že sa zahráva so svojím životom bez toho, aby vedel, ako sa pre neho takéto prerušenie vyvinie.

Ďalej slúžila ústredná pyramída na štúdiá a cvičenia, ktoré tu robili kňazi na záver svojho vzdelávania. Toto bolo pravdepodobne hlavným účelom celého areálu. Po rokoch intenzívnych príprav a cvičenia (nie v pyramídach) ich privádzali postupne stále bližšie k prameňu energie. Ten z nich, ktorý znášal vedľajšie účinky príliš vysokého nabitia svojho vlastného tela najlepšie, sa stal na čas novým faraónom. Túto funkciu mohol človek vykonávať iba dodatočne, inak by ho priveľmi poškodila.

Najlepšie pochopíme energetický systém starých Egypťanov, ak si názorne predvedieme, ako sa robilo rozdeľovanie energie v praxi:
– Boží „generátor energie“, nazývaný u Izraelitov „archa zmluvy“, obsluhoval jeden človek, „veľký ochranca domu“, nazývaný faraón. Zapínal a vypínal generátor.
– výsledok, využitie energie, odovzdával ďalej „stredným ochrancom domu“, kňazom
– títo prostredníci odovzdávajú silu „ochrancom domu“, mužom veľkej rodiny.
Tento systém sa počas troch tisícročí zmenil, pretože zdroje sily buď nefungovali naplno, alebo sa kvôli neschopným faraónom nedali naplno využiť. Čím svetskejším sa stával „ochranca veľkého domu“, tým menej bol pripravený viesť život „včelieho kráľa“, ktorý žil akoby uzavretý v energetickom hniezde. Avšak táto izolácia bola základným predpokladom pre funkčnosť systému, pretože kontaktom s inými živými bytosťami, žijúcimi na nízkej energetickej hladine, strácal priveľa energie. Ak by nedodržoval toto pravidlo, stratil by natrvalo schopnosť žiť na vysokej energetickej hladine. Slabým miestom tohto systému – podporujú ho aj početné fámy v „tieni pyramíd“ – bol faraón sám. Zdá sa, že pre neho bolo nebezpečné, ak sa nepripravený priblížil k zdroju energie. Práve tak riskoval svoj život, ak sa bez prípravy vzdialil od zdroja (náhle, nekontrolované vybitie ako u kondenzátora). Úpadok tohto systému v starom Egypte sa začal pravdepodobne ľudskými zákazmi: znechutený svojou izoláciou v energetickom „úli“ začali faraóni časom hľadať metódy, ako sa viac zdržovať v svetskom okruhu diania. Nechceli spĺňať očakávania ľudu a fungovať ako rozdeľovači energie…

Tajomstvo koruny faraónov
Od kňazských energetických expertov sa žiadalo, aby ovládali techniku, umožňujúcu dosiahnuť:
– odtienenie proti vybitiu výbojom (kondenzátorový efekt)
– ochranu pred rýchlym nabitím v blízkosti generátora energie (skrat)

Riešením tohto problému boli faraónske klobúky, tak často obdivované na obrazoch a maskách. Tieto faraónske klobúky alebo koruny boli konštruované tak, aby dovolili prechod iba určitým energetickým prúdom, mali funkciu filtrov. Človek nemusel znášať celé nabitie energiou, ale sám sa nabil cennými časťami energie, zatiaľ čo tie zvyšné boli odtienené. Obrazy z neskorého Atonovho kultu nám v princípe ukazujú, ako táto technika fungovala. Na tých zobrazeniach vidíme, ako lúče Slnka čiastočne zasahujú faraóna a čiastočne sa odrážajú od jeho klobúka.
Nepriamo sa tieto staroegyptské praktiky spomínajú aj v Biblii. Keď Mojžiš odvádzal Izraelitov z Egypta, vo forme modlitieb im predpísal isté rituály. Tak už si napr. nesmeli „dávať na hlavu platne“. Tieto platne spôsobovali, že sa zvyšovalo nabitie človeka energiou, avšak s neželateľným vedľajším účinkom. U netrénovaných ľudí sa vyskytovali charakteristické skraty ako záchvaty zúrivosti a nevysvetliteľné konanie v afekte. Nabitie rovnako ako všetky ľudské kvality stimulovalo aj záporné charakterové vlastnosti. Pri úteku z Egypta si Izraeliti brali so sebou staroegyptskú vedu a techniku faraónov. Ságami opradená „archa“ zmluvy nebola ničím iným ako generátorom energie podľa egyptského vzoru…

Faraóni boli najvyššími kňazmi v Egypte. Boli to oni, čo vyrábali či vytvárali energiu, boli pri chode generátora, alebo ako to nazvať. Len nezabúdajte na to, že tento stroj nemohol byť postavený kdekoľvek, fungoval len na určitých miestach, kde energia vychádzala zo Zeme alebo kde vstupovala do Zeme energia prichádzajúca z nebies.“
„Dal by sa potom,“ pýtal som sa ďalej, „vystopovať jej účinok, ak sa nachádzame na takomto mieste, aj v prípade, ak je generátor či zosilňovač vypnutý?“

„V islame poznáme celý rad takých miest,“ uistil ma moslimský gnostik, „na ktorých môžeme tieto účinky pocítiť aj bez zosilňovača. Tu v Egypte strážili takéto miesta Kopti. Zväčša tam vidíme Kopcký kláštor.
Kde sa vybíjala životná energia – v komplexe pyramíd v Gíze mala túto úlohu Mykerinova pyramída. Tvorila podľa našich dnešných predstáv o elektrine záporný pól. V blízkosti, alebo vo vnútri Mykerinovej pyramídy boli mŕtvi zbavovaní zvyškov svojej životnej energie. Vonkajšie efekty pyramíd sa síce príležitostne skúmali aj pomocou virgule, ale vždy sa na ne nazeralo ako na vedľajšie účinky vlastného diania vo vnútri pyramíd. Zdá sa, že nikomu zatiaľ nezišlo na um, že sily v blízkosti veľkých pyramíd, ktoré účinkujú aj dnes, sú natoľko silné, že aj pri veľmi improvizovaných experimentoch nevyhnutne vedú k ohromujúcim výsledkom.

Na rohoch Cheopsovej pyramídy sa virgule mykali najcitlivejšie. Dokázalo sa, že každých 10 až 15 metrov od stredu päty pyramídy sa vyskytovali zvlášť intenzívne silové polia, smerujúce šikmo preč od pyramídy. Preskúmalo sa, či je to tak aj pri Cheopsovej pyramíde, a naozaj, aj odtiaľ sa šíri silové pole po línii, zodpovedajúcej zhruba priebehu cesty k Sfinge a potom nadol k údolnému chrámu. Skupina odhalila aj silové pole, šíriace sa od pyramídy do púšte. Na priamej spojnici rohov Cheopsovej a Chefrenovej pyramídy sa u mnohých účastníkov vyskytli pozoruhodné reakcie. Niektorí hovorili o náhle vzniknutej nevoľnosti, mali ľahké poruchy krvného obehu. Dve účastníčky nemohli ísť pozdĺž tejto línie, lebo mali zvieravý pocit v oblasti krku a hrtanu, bolo im zle a mali aj poruchy rovnováhy. Obe boli v rozdielnom čase na tom istom mieste. Hoci ani jedna nevedela o skúsenostiach tej druhej, podali ostatným spontánne správu o tomto úkaze. Neskôr v hotely sa prišlo na spoločnú vlastnosť oboch týchto žien: operáciu štítnej žľazy.
Vo freske na Cheopsovej pyramíde Egypťania zanechali významné zápisy v podobe obrazov. Tu sa na plošine v dnešnej Gíze nachádzajú miesta pôsobenia síl Zeme. Zabudlo sa na ne na celé tisícročia. Sú tu:

– miesta stanovenia diagnózy
– miesta liečenia
– miesta prepólovania

Časovo obmedzený pobyt pacienta na týchto miestach liečenia bol prvým krokom pri terapii. Potom nasledovala druhá fáza v celom predpolí. Až po tisícročiach, keď sa už dlhší čas nezachovávali žiadne správy o ich pôvodnej funkcii, sa tieto miesta zmenili na cintoríny. Postupne boli na tento účel prestavané.
Výsledky prútikárského merania.

Podľa prvých skúseností, získaných laikmi, javy v tieni pyramíd a obeliskov sa dajú preskúmať pomocou virgulí a pravidiel prútkarstva. Merania, urobené skutočnými majstrami tohto umenia, dali nasledujúce výsledky:
Okolo Cheopsovej pyramídy pôsobia
– sily nabitia
– sily vybitia

Dajú sa najvýstižnejšie opísať ako plusové a mínusové sily Zeme.

– Mínusové sily pôsobia prevažne na východnej a južnej strane Cheopsovej pyramídy. To vysvetľuje, prečo sa návštevníci, idúci len popri týchto stranách, cítia unavení a vyčerpaní.
– Plusové sily pôsobia prevažne na západnej a severnej strane: To vysvetľuje správnosť konceptu predpokladajúceho, že na západnej strane Cheopsovej pyramídy bolo liečivé silové pole. Naopak, hroby by tu boli zakázané, lebo neustále prúdiace sily Zeme by rušili pokoj mŕtvych.
Možno je to dôvod toho, že vchod do Cheopsovej pyramídy sa nachádza práve na severnej strane. Aby sa faraón mohol nabiť energiou, chodil od severnej na južnú stranu, teda smerom k oživujúcej strane pyramídy.

Cheopsova pyramída mala však oveľa dôležitejšiu funkciu: slúžila na diagnostiku a terapiu ochorení orgánov. Následný prvý odhad diagnózy, prvý krok v diagnostickom procese, sa dá pozorovať aj dnes:
– Človek od základu zdravý sa po „energetickej sprche“ cíti životaschopne a nepozoruje na sebe žiadne negatívne účinky.
– Priemerne zdravý človek sa v blízkosti pyramídy cíti dobre.
– Človek s ľahkými problémami cíti na východnej a južnej strane Cheopsovej pyramídy krátkodobé symptómy ako nevoľnosť, bolesti hlavy, poruchy sústredenia a ľahkú únavu.
– Ak má človek v tele nejaké slabé miesto vo svojich orgánoch – pričom orgán sám nemusí byť chorý – dajú sa tieto príznaky cítiť na východnej a južnej strane aj dnes.

Ezoterici, budhisti a jogíni sa v každom prípade majú vyhýbať rohom pyramídy. Toto platí predovšetkým pre severný roh Cheopsovej pyramídy, ktorý je svojím nasmerovaním na severnú os najsenzitívnejším bodom celej pyramídy. Kto sa tu zdrží dlhšie ako 20 minút, podľa zistenia prútkarov sa „prepóluje“. Môže to byť veľmi nepríjemné pre okruh osôb so získanou senzibilitou. Prvé skúsenosti ukazujú, že tieto účinky môžu trvať až 8 týždňov.

Obelisky
Obelisky boli nástrojmi, pomocou ktorých sa chrámoví kňazi, ale aj návštevníci zbavovali nadbytočných frekvencií. Využitie obeliskov spočívalo v tom, že ľudia boli pri odchode z chrámu znova fit, zas sa mohli zaradiť do denného života. Medzi dvoma obeliskami vzniká akýsi druh magnetickej masáže ľudskej aury. Takto to vysvetľujú prútikári.
Liečivá sila obeliskov.

Prútikárske pokusy dokazujú, že osamelo stojací obelisk vykazuje mimoriadne silný účinok, ak sám stojí na senzitívnom výstupnom bode zemského magnetizmu. Svojimi rohmi musí byť nasmerovaný na severo – južnú os. Už úplne malé obelisky s 30 centimetrovou výškou, postavené na ľubovolnom mieste, avšak nasmerované v osi sever – juh, majú merateľný účinok na testované osoby.

Niektoré výsledky pokusov
– u testovaných osôb, sediacich severne od osi, postupne vzniká za normálnych okolností príjemná nálada
– Južne od osi sa testované osoby správajú nepokojne. Magnetická frekvencia vyrábaná ich telom je v tomto prípade opačná ako frekvencia, vyrábaná obeliskom.
– Dva obelisky vyvolajú v typickom prípade pozitívne pólovanie pokusnej osoby. Stačí nasmerovanie na východo – západnú os, pričom rohy objektov musia byť nasmerované na severo – južnú os. Veľmi malé objekty majú stáť v odstupe 10 centimetrov. U objektov s výškou do dvoch metrov sa odporúča 1,3 metra.
– prútikár meria dve protichodné frekvencie s pozitívnym účinkom na bioelektrické a biomagnetické pole človeka. Kto sa ráno zdržuje 2 až 3 minúty v takomto poli, teda medzi dvoma obeliskami, odnáša si so sebou energiu asi na 30 hodín. Výsledky sa dostavia hlavne v nervovej oblasti. Účinok sa dá merať pomocou virgule, ak ľudia aj obelisky stoja na zemi a ak dodržíme nasmerovanie osí. Kto robí tieto pokusy v byte bez kontaktu so zemou, musí rátať so stratou 60%. Čím väčšie je narušenie nasmerovania osí okolím, napr. železobetónom, tým slabší je účinok obeliskov.
Sfinga – výsledky meraní.

– Od láb sfingy vychádzajú plusové a mínusové silové polia. Môžeme si ich predstaviť ako nabíjacie a vybíjacie prúdy.
– Ak sa postavíme chrbtom ku sfinge, získame nabitie haďou silou ducha, ktorú Indovia volajú kundalíni a ktorú starí Egypťania pomenovali prahadom. Keď kráčame okolo, cítime tento účinok ako búšenie v temene hlavy v prípade , že sme naň citliví.
– Ak sa postavíme tvárou ku sfinge, zakrátko cítime búšenie v čelnej oblasti hlavy a v oblasti kostrče. Niektoré pokusné osoby, ktoré vopred o ničom nevedeli, hovorili o ľahkej triaške kože, prechádzajúcej v smere zhora nadol.
– Medzi labami sfingy je neutrálna zóna.

Staroegyptský tréningový program prameňa mladosti v štyroch stupňoch
– jemná masáž aury – pre začiatočníkov a senzitívne osoby
– obnova bioenergetického poľa – pre pokročilých
– staroegyptský fond energie – majstrovský stupeň
– faraónsky prameň mladosti

Pomôcky:

– na skúšanie, trénovanie senzibility, tréning s virguľou stačí menší obelisk a pyramída – ktoré vieme postaviť napr. na stôl
– na trénovanie podľa tréningového plánu treba:
dva rovnako veľké, min. 100cm vysoké obelisky – žula, bazalt, poprípade zo sadry (menšia intenzita)
dve masívne pyramídy vysoké 20 -25 cm – z kovu alebo kameňa
dve ďalšie pyramídy polovičnej veľkosti
kyvadlo
virguľa
kompas

Tags: , ,

Tento príspevok bol odoslaný v streda, august 22nd, 2018 o 11:06 a je zaradený pod články. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätný odkaz - trackback z Vašej stránky.

3 komentárov

Vhiolynta
 1 

Veľmi poučný a zaujímavo napísaný článok. Keď som ho čítala, mala som zvláštny pocit, také mravenčenie, vnor niekam …
Spomínal si chrám Kom Ombo. V ňom sa žiaci učili pochopiť koncepciu duálneho a polarizovaného vesmíru, porovnávať v mysli protichodné extrémy a uvedomiť si, kde je pravda. Učili sa zvládnuť svoj strach z porážky. Mali pochopiť, že v každom živote prechádza človek skúškami, ktoré ho vedú k potrebnému poznaniu. Učitelia v nich najskôr vyburcovali strach zo smrti, a potom ich učili ho ovládať a vysvetlili im, že smrť je iba krokom k ďalšej skúsenosti a učeniu.
V chráme Luxor v Thébach svoje znalosti o ľudskom tele a jeho funkciách zapojili do cvičení, ktoré malo ich myseľ naučiť neidentifikovať sa s telom. Chrám bol rozvrhnutý ako ľudský organizmus. Každá miestnosť predstavovala jeden orgán, s informáciami vytesanými do stien. Vo vnútri chrámu sa žiaci trénovali v koncentrácii a pohybe. Svoju myseľ sústredili na každý orgán pokiaľ neboli schopní ovládať svoje telo a narábať s ním ako v vynikajúcim nástrojom.
Kto dnes cestuje ako Európan do Egypta, tak myslí určite aspoň na tri veci. Vidieť pyramídy, navštíviť Údolie kráľov a ostať zdravý. Ochrániť organizmus pred patogénnymi mikróbmi, čo v tejto krajine, kde dodržiavanie hygieny je sotva na úrovni 19. storočia, nie je však jednoduché. Pravdepodobne máloktorý turista vie, že práve v Egypte sa už pred tisícročiami lekárska veda vyvinula k odbornému umeniu.
Už pred 5 000 rokmi, dávno pred známym lekárom gréckej antiky, Hypokratom, pracovali na brehoch egyptského Nílu skvelí lekári a liečitelia, ktorých lekárske poznanie bolo veľmi obsiahle a v mnohom dosahovalo úroveň modernej medicíny. Z celej egyptskej ríše putovali k nim chorí. Veľkej väčšine z nich dokázali pomôcť. Na každú chorobu bol príslušný iný odborník. Lekári obdobia faraónov vedeli nahradiť amputované končatiny umelými protézami, vedeli navŕtať lebku, robili tzv. trepanácie, opravovali zuby, vyliečili zapálené rany, tehotným ženám predpovedali či dostanú chlapca alebo dievča a konali ďalšie malé či veľké lekárske zázraky.
V starom Egypte skúsení učitelia zasväcovali svojich žiakov do umenia liečenia a vyzývali ich k tomu, aby aj sami bádali a objavovali a hľadali nové metódy liečenia. Egyptské lekárstvo poznalo aj rôzne operačné metódy a tým aj operačné náradie. Lekári v starom Egypte vedeli presne, čo robia a prečo to robia. Svoje remeslo ovládali skutočne dobre a vykonávali ho veľmi zodpovedne a svedomite.
Najväčším vedcom starého Egypta bol Imhotep, a bol aj významný lekárom. Bol tiež architektom a filozofom a mal veľký vplyv aj na vývoj egyptského písma. Jeho meno znamená „Ten, ktorý prichádza v mieri.“ Historici ho nazývajú Leonardo da Vinci antiky. Bol ešte aj sochárom, astronómom, matematikom.
Niekedy okolo roku 2630 p.n.l. kráľovna Nimathapi, manželka faraóna Chasechemuia, bola tehotná. Porodila zdravého syna, ale po ťažkom pôrode všetko nasvedčovalo tomu, že nastala jej posledná hodina. Strácala krv a nikto jej nevedel pomôcť. V neďalekom meste žil mladý muž, o ktorom si ľudia rozprávali zázračné veci, ktoré robil ako lekár. Volal sa Imhotep. Faraón, keď už stratil celú nádej, že milovaná žena prežije, si ho dal zavolať. Imhotepovi sa podarilo kráľovnú zachrániť. Urobil to tak, že jej zašil črevo, ktoré sa pri pôrode natrhlo, a tak sa krvácanie zastavilo. Syn faraónskeho páru vládol v Egypte ako známy faraón Djoser a urobil Imhotepa po sebe najmocnejším mužom celého Egypta.

september 19th, 2018 at 10:01
Ašarat
 2 

Kolegyňa Vhiolynta, vidím, že v tejto veci máš široký rozhľad.
Veľmi sa teším na naše diskusie, tak v tejto téme ako aj všeobecne o ďalších témach.

september 19th, 2018 at 16:15
Vhiolynta
 3 

Prajem pohodový deň. Viem, že už sú napísané pokračovania , ale táto téma chrámu ma veľmi zaujala, tak si dovoľujem vložiť príspevok.
Práve som sa dočítala zaujímavosť o chráme Kom Ombo. Veľmi ma to zaujalo, tak sa podelím o tieto vedomosti. Bol zasvätený zároveň Sobekovi, sile chaosu, ktorá vyvoláva chyby a tiež Hórovi, symbolu permanentného vedomia a múdrosti.
V chráme zahajovali žiaci svoje duchovné zdokonaľovanie. Naučili sa tu zvládať strach a ochranný inštinkt, ovládať základnú čakru a svoje vášne.
Žiaci sa museli naučiť kontrolovať, pokiaľ chceli dôjsť k vyššej hladine vedomia. Človek sa nemôže chovať múdro pokiaľ sú jeho reakcie automatické, nekontrolovateľné, agresívne a poškodzujú tak jeho vzťahy s okolitým svetom.
Museli dodržiavať mlčanlivosť, diskrétnosť o odhalených pravdách. Hermetický princíp zaručoval prístup k informáciám iba tým, ktorí si to zaslúžili a boli schopní im načúvať.
Prvá úroveň porozumenia skončila keď žiak pochopil, že život je večný, že smrť je iba dverami k ďalšej reinkarnácii a keď sa naučil ovládať svoje automatické reakcie slúžiace k ochrane života. Na dôkaz musel prejsť testom smrti v kaplnke s dvoma oltármi. Musel preukázať odvahu a samostatnosť pred celou dokonalosťou vesmíru.
Chrám v Kom Ombu bol zasvätený vzdaniu pocty dualite vesmíru, ktorá dovoľovala človeku páchať chyby a experimentovať s dôsledkami svojich rozhodnutí, aby mohlo dôjsť k porozumeniu a duchovnému zdokonaleniu. Preto bol chrám zasvätený dvom protichodným silám (Sobek – muž s krokodíľou hlavou a Hór – muž s hlavou sokola); zaslepenému a múdremu.
Ruiny chrámu Kom Ombo nájdeme na Níle, na juh od chrámu Edfu. Za vlády dynastie Ptolemaiovcov bol chrám prestavaný a jeho trosky sa zachovali dodnes.
Celý článok je veľmi zaujímavý, poučný, toto je iba kúštik z toho, čo som prečítala.

október 4th, 2018 at 13:31

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.


Copyright © 2018 - prirodna-medicina.SELEKCIA.SK - používame WordPress
Design blogov vytvorili InfoCreek